Kde lovíme

Hrušovská zdrž je súčasťou Vodného diela Gabčíkovo uvedeného do prevádzky v roku 1992. Vodné dielo práve v tejto oblasti, na okolí bývalej usadlosti Hrušov poškodilo podunajské lužné lesy najviac – ľavostranné ramená Dunaja a lesy od Kalinkova po Mliečno (súčasť Šamorína) boli zaliate zdržou. Namiesto rozsiahlej a členitej ramennej sústavy sa tu dnes nachádza veľká súvislá vodná plocha o rozlohe približne 25 km2 (plocha celej Hrušovskej zdrže). Postupom času sa situácia mierne zlepšuje tým, že ukladaním vyťažených sedimentov tu postupne vznikajú tzv. vtáčie ostrovy. Tie spolu s plytkou zátokou pri Kalinkove poskytujú priestor pre hniezdenie a zimovanie mnohých druhov vodných vtákov. Hrušovská zdrž je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy.

Revír

Dunaj č. 3 – 2-0610-1-1 (charakter revíru: kaprový – lovný)
Vodná plocha zdrže na ľavej strane od vyústenia potrubia z ČOV Šamorín pri obci Čilistov Bratislava vidiek, po rkm 1862 a priľahlé vodné plochy voľne spojené so zdržou (mimo Rusovecko – Jaroveckej súst. ramien – samostatný revír č. 1-0130-1-1). Vodná plocha zdrže na pravej strane od pkm 29 VD (tabuľa „Stop športovej plavbe“) po rkm 1862 a priľahlé vodné plochy voľne spojené so zdržou. Revír nie je hraničná voda. Zvýšená minimálna/maximálna lovná miera v cm: zubáč veľkoústy 55/, sumec veľký 90/x, mrena severná 50/x, jalec hlavatý 35/x, jalec tmavý 35/x, jalec maloústy 25/x, boleň dravý 50/x, ostriež zelenkavý x/10.

Zvýšená minimálna/maximálna lovná miera v cm: príklad – zubáč veľkoústy 55/x.
Vysvetlenie: číslo 55  na mieste minimálnej lovnej miery znamená, že zákonom stanovená najmenšia lovná miera zubáča veľkoústeho bola zvýšená na 35cm. Písmeno x na mieste maximálnej lovnej miery značí, že maximálna lovná miera zubáča veľkoústeho nebola stanovená. To znamená, že zubáča veľkoústeho si môžete privlastniť, pokiaľ je jeho dĺžka aspoň 55 centimetrov.

Lov rýb z lodiek je povolený. Počas plavby riekou Dunaj je potrebné dodržiavať všetky aktuálne predpisy o vnútrozemskej plavbe a sledovať aktuálne plavebné opatrenia uložené Dopravným úradom Slovenskej republiky.

Druhy rýb

V rieke Dunaj je možné uloviť prakticky všetky nížinné druhy rýb, ktoré sa na Slovensku vyskytujú. Medzi najbežnejšie patrí kapor, amur, sumec, zubáč, pleskáč a mrena. Pri cieľovom love sa v zimnom období úspešne darí loviť aj miene. Medzi ostatné bežné druhy rýb patria všetky druhy jalcov, nosáľ, boleň, šťuka.

Spôsob lovu

Povolené spôsoby lovu podľa zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a jeho vykonávacej vyhlášky č. 381/2018 Z.z..

Spustenie člnu na vodnú plochu

Na zdrži VD Hrušov – Čunovo je hneď niekoľko možností, kde je možné spustiť čln na vodnú plochu. Na ľavej strane je potrebné prejsť cez rampu na elektronický čip, ktorý si môžete vybaviť na MO SRZ Dunajská Lužná a MO SRZ Šamorín. Na pravej strane sú voľne prístupné miesta na spustenie člnu pri Danubiane a Rusovecko – Jaroveckej sústave ramien.

Povolenky

Povolenky sa predávajú denné, týždenné a sezónne.
Pre nečlenov SRZ denné a týždenné.

Viac o vodnom diele Čunovo:

• Hať Dunakiliti: je celá vybudovaná na Maďarskom území. Jej úlohou je vzduť hladinu a tým zaistiť elektrárni požadovaný spád a prietok. Doplňujúcimi objektmi hate sú zimný prístav, prevádzkové objekty a príjazdová cesta do obce. Maďarsko ju odmietlo uviesť do prevádzky.
• Zdrž Hrušov: jej úlohou je akumulovať vodu pre špičkovú prevádzku elektrárne Gabčíkovo. Je dlhá asi 16 kilometrov so šírkou 1 až 4 kilometre. Je postavená prevažne na slovenskom území.
• Prívodný kanál: Zabezpečuje prívod vody zo zdrže Hrušov na vodnú elektráreň. Tvorí tiež medzinárodnú plavebnú cestu a pomáha odvádzaniu vôd v prípade povodní. Je umiestnený nad terénom, preto musí byť zo všetkých strán tesnený. Je dlhý 17 kilometrov.
• Stupeň Gabčíkovo: tvoria ho 2 hlavné objekty: vodná elektráreň a plavebné komory. Bol postavený na využívanie utvoreného spádu na výrobu elektrickej energie, na prekonávanie rozdielu hladín v plavebných komorách a na odvádzanie prípadných povodňových vôd. Komory sú situované na ľavej strane rieky, elektráreň vpravo mala vyrobiť pri špičkovej prevádzke priemerne 2650 GWh za rok. Ponad vodný stupeň vedie 10 metrov široký cestný most. Prevádzka vodnej elektrárne je plne automatizovaná. Každá z komôr má pôdorysné rozmery 34 x 275 metrov s minimálnou hĺbkou vody 4,5 metra a umožňuje lodiam prekonať výškový rozdiel v rozmedzí 16 – 23,3 metra. Preplavovanie je riadené z dozorne, ktorá je situovaná na tridsaťmetrovom pilieri.
• Odpadový kanál: odvádza vody od vodnej elektrárne Gabčíkovo späť do pôvodného koryta Dunaja a okrem toho podobne ako prívodný kanál pomáha prevádzať časti povodňových prietokov. Kanál má miskovitý tvar a je dlhý 8,2 kilometra. Šírka dna je 185 metrov. Kanál vyúsťuje do Dunaja pri obci Sap (Palkovičovo).
• Regulačné opatrenia v starom koryte a ramenách Dunaja.

Okrem rybolovu je v blízkom okolí hneď niekoľko možností, ako efektívne využiť čas. Na dosah je hlavné mesto Slovenska Bratislava, priamo v okolí zdrže sa nachádzajú mestečká Šamorín, Hamuliakovo, Rusovce, Čunovo. Športové aktivity možno prevádzať v komplexe olympijských športov X-Bionic Sphere v Šamoríne, či v areály vodných športov. Z kultúrnych príležitostí stojí za zmienku múzeum moderných umení Danubiana, ktoré sa nachádza priamo na poloostrove zdrže. Samozrejme, na dosah je mnoho ďalších zaujímavých príležitostí, či už ubytovacích, kulinárskych, rekreačných, kultúrnych…

Zdroj: www.srzrada.sk

* pre bližšie info nás kontaktujte