Michal Mišík – Dunaj v Bratislave (časť 1.)

Dunaj v Bratislave (časť 1.)

Azda každý bratislavský rybár sa raz zastavil na nábreží Dunaja, pozoroval tok tejto rieky a kládol si otázku, aké tajomstvá skrývajú jej hlbiny. Dunaj prichádza do Bratislavy z Rakúska pri sútoku s riekou Moravou. Má pomerne silný prúd a ťažko prístupné brehy vytvorené z lomového kameňa. Na ľavom brehu postupne vytvára rôzne ramená a zátoky, ktoré sú vhodným miestom na lov rýb. Všeobecne asi platí, že čím neprístupnejšie miesto, tým vhodnejšie na lov rýb. Je to spôsobené počtom rybárov v Bratislave a silným tlakom na všetky vhodné miesta na lov rýb. V meste je Dunaj monotónny, uzavretý v kamennom koryte a lemovaný odstavenými loďami, ktoré často slúžia ako reštaurácie. Pred opustením Bratislavy sa nachádza na ľavej strane prístav a dunajské ramená sa začínajú objavovať aj na jeho pravom brehu.  Potom sa jeho tok spomaľuje, aby sa rozlial do Hrušovskej zdrže, ktorá vznikla v 90tych rokoch minulého storočia na pozostatkoch ramien a rozsiahlej inundácie Dunaja pod Bratislavou. Na úrovni obce Čilistov sa zdrž mení na prívodný kanál k vodnej elektrárni Gabčíkovo, kde je lov celoročne zakázaný.

Moje prvé rybárske začiatky začínajú v roku 1983, keď bol môj akčný rádius daný dostupnosťou mestskej hromadnej dopravy. Rybárske príhody, spomienky, úlovky moje a iných rybárov a súvisiace zážitky mi umožňujú ohliadnuť sa do minulosti a povedať niečo o love rýb na Dunaji. Od roku 2013 sa venujem lovu kaprov z člna na Hrušovskej zdrži a moje články najskôr opíšu cestu, ktorá k tomu viedla.

Začnem teda tým, kde Dunaj na Slovensku začína. Sútok Moravy a Dunaja bol odjakživa rybárskym eldorádom. Pred rokom 1989 zakázaným, ale po odstránení železnej opony ho objavilo mnoho úspešných rybárov. Kedysi nielen rybárov, lebo toto miesto bolo vyhláseným miestom na podsekávanie rýb počas celého roka. Nielen veľké tolstolobiky, ale aj kapry, sumce, zubáče podľahli tomuto zákernému spôsobu lovu rýb. Tak, ako sa menila naša spoločnosť, aj tento druh pytliactva podľa môjho názoru v týchto miestach postupne vymizol. Paradoxne najväčšiu zásluhu na tom mal stupňujúci sa rybársky tlak, keď najmä v jarných mesiacoch ťažko nájdete cez víkend voľné miesto na Morave až po Devínsku Novú Ves. Je to spôsobené ťahom rýb, najmä kaprov zo studeného Dunaja do rýchlejšie sa otepľujúcej Moravy a ich úspešným lovom v tomto období. Nepochybne sa na sútoku a dolnom toku Moravy chytali kapry vždy, ale podľa mojich spomienok skutočný boom odštartovala povodeň v roku 1997, ktorá zasiahla Moravu, Sliezsko a východné Čechy. Boli vyplavené Novomlýnske nádrže, rybníky štrkoviská na takmer celej Morave a tieto ryby smerovali s veľkou vodou do Dunaja. Nasledujúci rok sa odohrávali jatky kaprov takmer v celom povodí Moravy, avšak väčšina kaprov skončila na dolnej Morave, kde ich zastavil Dunaj. V tom čase rybári nepoznali chyť a pusť, kapry až do hmotnosti 20 kg skončili v reštauráciách a domácnostiach rybárov. Aj táto doba mala svojich negatívnych hrdinov, mnohí miestni rybári sa hrdili úlovkami kaprov v danej sezóne s celkovou hmotnosťou viac ako 2 tony. Ja doteraz verím, že nejakým veľkým lyscom z Mušova sa podarilo prekonať všetky tieto prekážky a šťastne doplávali do Hrušovskej zdrže, kde založili novú generáciu kapitálnych kaprov … Toto obdobie z konca 90tych rokov minulého storočia definitívne spravilo z dolného toku Moravy vyhlásenú lokalitu na lov kaprov a rybársky tlak postupne stúpal so všetkými negatívnymi sprievodnými javmi. Bolo tu možné stretnúť aj Jardu Vítka a iné osobnosti československej kapráriny. Každý známy kaprár venoval tejto lokalite veľa času a bol odmenený peknými úlovkami kapra. Ako postupne plynul čas, kaprári objavili iné zaujímavé lokality, ale návštevnosť tohto úseku rieky sa neznížila.   Vzhľadom na silný rybársky tlak sa dá len sporadicky chytať pod nohami, chytá sa skôr v strede rieky a na rakúskej strane. Ideálny čas na lov kapra tu začína v apríli, nie je dôležitá nástraha, montáž, vnadenie a pod. Skôr výška hladín a rozdiel teplôt vody v Dunaji a na Morave a súhra ďalších faktorov spôsobí, že kapry z Dunaja priplávajú a začnú sa tu chytať. Je to tisícročný kolobeh života v prírode, keď teplejšia jarná moravská voda vytiahne kapry z Dunaja do trenia do rozsiahlej inundácie na slovenskej a rakúskej strane. Toto úspešné obdobie na lov kapra trvá do konca júna, kým stečie aj snehová voda z Álp, ktorá každoročne ochladí Dunaj o 5-6 stupňov a v pravidelných intervaloch vyprovokuje kapry k natiahnutiu do Moravy. Počas leta a na jeseň sa chytajú skôr menšie jedince okolo 10 kg. V poslednom období sa množstvo kaprov zvyšuje aj s prispením bratislavskej rybárskej organizácie. MO SRZ Bratislava IV vysádza každoročne do tohto úseku Moravy (Morava č.1) násadu kapra o celkovej hmotnosti 3000-4000 kg K2,K3. Tým pribudli aj bežní rybári a bežné boli víkendy, keď ste na 3km úseku rieky nenašli žiadne miesto, lebo každých 5-10 metrov bola rybárska partia. Rieka a okolité prostredie trpelo … Ako to však v živote býva, ak sa kyvadlo vychýli príliš, nevyhnutne príde korekcia. V oblasti bol vyhlásený v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny „Chránený areál Devínske alúvium Moravy“ a platia tu zákazy obmedzujúce dlhodobý lov rýb, ako napr. zákaz stanovania a bivakovania, zákaz kladenia ohňa a iné. Zvýšené kontroly na dodržiavanie týchto obmedzení môžu tejto lokalite z dlhodobého hľadiska iba pomôcť.

Aká je však súvislosť medzi lovom kaprov na Morave a výskytom kaprov v zdrži? Často si kladieme s priateľmi túto otázku, ale odpoveď ešte nepoznáme. Treba si uvedomiť, že vybudovaním VD Gabčíkovo sa vytvorila uzavretá časť rieky medzi Gabčíkovom a poslednou rakúskou priehradou. V tejto oblasti je rieka Morava a jej inundácia oblasťou s vhodnými podmienkami na neres kapra. Vybudovaním kamenného opevnenia brehov Dunaja, odrezaním dunajských ramien od hlavného toku zanikla väčšina miest vhodných na výter kapra a práve inundácia Moravy môže plniť túto úlohu. Po vyhlásení Národného parku Donau Auen medzi Bratislavou a Viedňou vznikli po odstránení kamenných brehov opäť prirodzené  podmienky na výter kapra. Rovnaký účinok môže mať aj opätovné sprietočnenie dunajských ramien, ktoré boli odrezané od  hlavného toku ( v Bratislave vďaka iniciatíve BROZ je to napr. Devínske rameno). Napriek uvedeným zmenám na hlavnom toku ostane v tejto oblasti rieka Morava ako najväčší prítok Dunaja kľúčovým miestom na jarný ťah kapra a jej rozsiahla inundácia až po Devínske jazero vytvára najvhodnejšie podmienky na neres kapra. Ostáva však tajomstvom, či nejaké kapry zo zdrže na jar prekonajú 25 km dunajského toku a vplávajú do Moravy na neres a potom sa po vytrení vracajú späť do zdrže.

Máme potvrdené, že kapry sa na zdrži úspešne vytierajú, čomu nasvedčujú úlovky 10cm kaprov pri love do čereňa. Zatiaľ sa nedá potvrdiť, ani vyvrátiť, že výter kaprov zo zdrže prebieha aj v inundácii Moravy. Mohli by nám to potvrdiť iba snímky ulovených kaprov, ktoré by zistili ulovenie nejakého jedinca kapra na zdrži a zároveň v dolnom toku Moravy. Rozšírme preto Galériu kaprov na www.danubefishing.com aj o snímky kaprov z dolného toku Moravy a skúsme to zistiť. Nielen príklad vývoja rieky Moravy nám ukazuje, že poctivá ochrana životného prostredia nemusí byť v rozpore so záujmami rybárov. Len to vyžaduje, aby sa každý snažil správať k prírode s rešpektom a nepovažoval svoje právo loviť ryby za nadradené iným dôležitejším veciam. Určite bude potrebné zo strany rybárskych organizácií nadviazať konštruktívnu spoluprácu s ochranárskymi organizáciami a spoločne sa snažiť zachovať našu prekrásnu prírodu aj pre ďalšie generácie.

V ďalšej časti si napíšeme niečo o love z lode na zdrži a moje poznatky za posledné roky na tejto nádhernej lokalite kúsok od Bratislavy.

JUDr. Michal Mišík