Michal Mišík – Dunaj v Bratislave (časť 2.)

Dunaj v Bratislave (časť 2.)

Po opustení sútoku Dunaja s Moravou tvorí rieka štátnu hranicu, ktorá vedie stredom rieky  až po most Lafranconi. Pravý breh rieky je na lov prístupný od štátnej hranice s Rakúsom, ktorá siaha takmer až po most Lafranconi. Na pravom brehu Dunaja sú potom na slovenskej strane obrovské plytčiny viditeľné z uvedeného mosta. O tejto rybársky nenavštevovanej časti Dunaja som zachytil zaujímavú informáciu.  V roku 2019 sa slovenskí vedci zapojili najväčšej medzinárodnej riečnej expedície na svete Joint Danube Survey. Výskum vzoriek sa robil na bratislavskom a čuňovskom 5000m úseku a na základe získaných výsledkov sa určuje ekologický stav rybieho spoločenstva. Výsledný stav na každom sledovanom úseku bol vyhodnotený ako veľmi zlý a vedci odhadli, že v súčasnosti v rieke nie je viac ako 30 percent z pôvodného množstva rýb. Dôvodom sú neprestajné úpravy Dunaja, napriamenie jeho toku a najmä realizácia vodného diela Gabčíkovo. Pre kaprárov je zaujímavá informácia, že najväčšími úlovkami vedcov boli 80cm kapry rybničné, ktoré chytili práve pri štrkovej pláži nad mostom Lafranconi (zdroj: Vlado Kováč, Na krásnom Modrom Dunaji – sa to už nehemží rybami, Devínčan 2/2020)

Na ľavej strane sa nachádzajú pôvodné ramená a zátoky až po sútok Vydrice s Dunajom. Ako prvé smerom dolu tokom je Devínske rameno, ktoré z hľadiska úspešného lovu rýb nedokážem posúdiť, rameno nie je veľké a je pomerne plytké. Toto rameno bolo sprietočnené opätovným spojením s hlavným tokom Dunaja v roku 2015. Tým sa vytvorili podmienky na neres rýb a celkové zlepšenie ekosystému. Nesporne zaujímavejšie sú pod Devínom tzv. šporne na hlavnom toku, t.j. priečne hrádze do toku Dunaja. Sú ťažko prístupné, čo obmedzuje prístup autom a teda sa stávajú pre 95% rybárov nezaujímavými. . Spomalenie toku Dunaja priečnymi stavbami, vytvára priestor pre pokojnejší lov a pravidelné vnadenie. Dajú sa tu chytiť obrovské pleskáče a aj kapry atakujúce magickú hranicu 20kg. Ak si však niekto myslí, že sa práve teraz dozvedel o novom hotspote na Dunaji, nie je to tak. Skôr sa jedná o exempláre žijúce v hlavnom toku, ktoré sa v týchto miestach sem-tam zastavia a putujú ďalej. Kapry, ktoré sa tu niekedy chytia, sa v tejto oblasti dlhodobo nezdržujú, vnadením ich nemožno prilákať, ani zastaviť. Treba mať skôr šťastie a vystihnúť vhodné ročné obdobie a stav vody, keď je lov úspešný.

Zátoka pod kameňolomom je možno rybársky zaujímavá, ak rybár vystihne vhodnú dobu na jar, dajú sa tam chytiť kapry, ktoré hľadajú  z hlavného toku teplejšiu vodu. Vytrvalí rybári sú takisto odmenený peknými úlovkami dravcov. Je to však vyvážené nehostinným a neprístupným prostredím, kde pohyb po kamennej hrádzi je najmä v noci a po daždi nebezpečný.

Neďaleko od zmieneného kameňolomu je vtok do Karloveského ramena, ktoré je najväčším bratislavským ramenom na ľavom brehu rieky. Vytvára ostrov Sihoť, kde je vstup zakázaný (vodárenský zdroj), rôzne meandre a neprístupné miesta, Rameno je prietočné, v roku 2016 bolo prehĺbené, vyznačuje sa pomerne silným civilizačným tlakom, ktorý predstavuje výstavba v jeho dolnej časti a s tým súvisiaci zvýšený pohyb turistov. Jeho špecifikom sú aj rekreační a športoví vodáci, ktorí od jari do zimy brázdia jeho vody na svojich kajakoch a iných plavidlách. Rameno býva v poslednej dobe zarybňované K2,K3 v rozsahu do 1500 kg. Moje prvé rybárske spomienky sa viažu k lovu rýb na tomto ramene a podnetom bola fotografia v časopise Poľovníctvo a rybárstvo v 80tych rokoch minulého storočia. Zobrazovala 12kg kapra uloveného na tomto ramene na zemiak. Strávil som tu mnoho skorých rán od leta do jesene čakajúc na vysnený záber kapra. Moje obľúbené miesto bolo pri Riviere a zaznamenal som mnoho úlovkov pleskáča, ostrieža, karasa a inej bielej ryby. Kapra som sa však nedočkal, a to ani u iných rybárov. Až neskôr, s odstupom času som sa dozvedel o dvojici úspešných rybárov, ktorí v tom čase tam úspešne chytali veľké dunajské kapry v horných partiách ramena pri obrovskom potopenom strome. V zimných mesiacoch bolo úspešné miesto pri ústí ramena, pri zakotvenej lodi Ctibor, kde v hĺbke 5-6 metrov bolo zimovisko rýb. Často sa tam na úseku možno 10 metrov zišlo aj 8-10 rybárov a úspešne lovili najmä biele ryby.

Karloveské rameno sa spája s Dunajom pri karloveskej lodenici, neďaleko od mosta Lafanconi, tento úsek ramena by snáď mohol byť vhodným na lov kaprov, ktorí opustia silný prúd a hľadajú potravu v pokojnejšej vode. Akýkoľvek lov je však komplikovaný neustálymi prejazdami kajakárov a neviem o nikom, kto by sa tejto lokalite venoval. Kedysi boli na lov rýb na Dunaji v Bratislave známe dve miesta, a to ústie Vydrice do Dunaja a výtok kanalizácie pod mostom SNP. Bolo to ešte pred napustením VD Gabčíkovo a tieto miesta boli v čase ťahu rýb známe typickými dunajskými rybármi loviacimi na plávanú. Ich výstrojom boli 4-5m teleskopy, pomerne veľké plaváky a typický spôsob lovu, keď splavovali nástrahu dolu tokom a zasekávali pri každom podozrivom pohybe plaváka. Ich úlovkom boli veľké množstvá mrien, nosáľov, jaskov a veľkých pleskáčov. Ich rybárske umenie bolo obdivuhodné, v stiesnenom priestore dokázali úspešne chytať vedľa seba na plávanú bez akéhokoľvek zamotania montáží.  Koncom 80-tych rokov bola Vydrica kanalizovaná, zátoka bola pri výstavbe mosta zasypaná a rybári si našli iné miesta. Takisto vybudovaním ČOV a napustením VD Gabčíkovo zaniklo úspešné miesto na lov typických dunajských rýb na hlavnom toku pod mostom SNP.

Pod Bratislavou sa nachádzajú pozostatky dunajských ramien, ktoré neboli zaplavené výstavbou zdrže.

Na ľavom brehu sa nachádza biskupická zátoka, ktorá je pomerne plytká, avšak bola známym miestom na lov dunajských kaprov najmä v jarnom období. Vzhľadom na aktuálne znenie zákona o rybárstve táto možnosť skončila a takisto tam končí akýkoľvek pokojný lov, pretože novovybudovaný Lužný most vedie priamo nad stredom tejto zátoky.

Na pravom brehu sa nachádza viacero petržalských ramien. Ovsištské rameno neďaleko pod Prístavným mostom je z nich najmenšie, pomerne plytké a na úspešný lov kaprov je potrebné vystihnúť vhodný stav hladiny v toku a teplotu vody, keď dunajské kapry vplávajú do ramena. Toto obdobie bolo najmä na jar, resp. začiatkom leta. Miestna organizácia zarybňuje každoročne rameno 200kg kaprov, čo však treba vnímať skôr ako plnenie minimálnej zarybňovacej povinnosti a nie ako reálne zvyšovanie obsádky kapra v tomto ramene.

Rameno Zuzana a nižšie položený Polder by boli určite zaujímavým miestom na lov kaprov, avšak ich umiestnenie do 5. stupňa ochrany prírody lov rýb napriek udeleným výnimkám výrazne sťažuje, resp. v prípade Poldru vylučuje. Ale nebolo to tak vždy … V minulosti napriek vysokému stupňu ochrany tohto územia bol lov čiastočne umožnený a predpisy dovoľovali rybárom loviť na týchto vodách pod podmienkou, že budú rešpektovať charakter tohto územia a vymedzené nariadenia ochrany prírody (zákaz ohňa, vjazdu motorových vozidiel, udržiavať poriadok). Dopadlo to bohužiaľ ako vždy – ohne, všade autá, zásahy do brehových porastov, neporiadok všade, kde oko dohliadlo. A samozrejme, po nepredĺžení výnimky, obviňovanie rybárskej organizácie, že nič nerobí. Ale pokazili si to sami rybári svojou ľahostajnosťou a nedodržiavaním daných pravidiel. Je to škoda, lebo sa jedná o pekné prírodné revíri so zaujímavou obsádkou veľkých kaprov.

Trochu iný prípad je Jarovské rameno a Zemník. Obe tieto vody patrili v minulosti medzi najlepšie z hľadiska výskytu kaprov. Ešte koncom 90tych rokov minulého storočia sa tam kapor nevysádzal a jeho obsádka bola tvorená rybami z prirodzeného výteru a prinesených záplavami z hlavného toku. Takisto houseboaty sa nachádzali len od asfaltovej cesty a lov bol možný takmer v celom obvode ramena. Z obidvoch revírov pochádzali nádherné úlovky kaprov do 20 kg, zo Zemníka si dokonca pamätám úlovok 36kg kapra (neskôr vyšlo najavo, že to bolo 36 lb 😊). Počúval som príbehy o nezastaviteľných 120cm sazanoch, ktoré lámali prúty a háčiky, príbehy o trení 20kg kaprov v ramene, 5-6kg pleskáčoch z Rozprávky…  To všetko už skončilo.  Nádherné prírodné prostredie, zvyšujúci rybársky tlak, neexistencia vyššieho stupňa ochrany prírody a blízkosť civilizácie si vyžiadali svoju daň. Na Zemníku začali postupne pribúdať rôzne búdy a prístrešky ako z prvotnopospolnej spoločnosti, vyhradzovali sa miesta, strácal sa pokoj a príjemné prostredie. V posledných rokoch tam začali budovať Areál vodných športov, čo prinieslo ďalšie obmedzenia. Na Jarovskom ramene začali raketovým tempom pribúdať houseboaty, momentálne ich tam je asi 250 a možno 2-3 rybárske miesta. O oba revíri sa teraz miestna organizácia príkladne stará, a to nielen z hľadiska nasádzania rýb, ale aj podporou prirodzeného neresu rýb. Samotné prostredie a civilizačný tlak však nedokáže ovplyvniť, pričom v tomto období bude devastácia tohto územia zavŕšená vybudovaním Lužného mosta priamo nad oboma revírmi.

Môj záujem o lov kaprov na Dunaji bol dlhodobý. Najprv som navštevoval maďarský breh Starého Dunaja, avšak neúspešne. Prečo tieto miesta? Snažím sa hľadať miesta na lov podľa možnosti bez okolitých rybárov a rybárskeho tlaku. Preto som sa nevenoval úspešným miestam na lov kaprov na Dunaji ako sú miesta v Gabčíkove pod vodným dielom alebo na jar plytkej zátoke starého Dunaja pod zdržou. Potom som si našiel miesto na biskupickej strane, s brehom spevneným lomovým kameňom, kde hneď pri brehu bola 5m hĺbka a na brehu sa nenachádzali žiadne búdy. Cez týždeň som si chodil miesto vnadiť, aby som tam mohol stráviť víkend. Bol som naivný … Keď som tam v piatok večer prišiel, vyzeralo to tam ako na brazílskom karnevale, všade veľa ľudí, ohne, svetlice a nekončiaci hluk. Podcenil som blízkosť Bratislavy, teplé letné počasie a uvedomil som si, že takto kľud na rybách nenájdem. Začal som sa venovať hlbokému štrkovisku blízko slovenských hraníc, kde sa nachádzajú kapry s hmotnosťou atakujúcou 30kg. Podarilo sa mi chytiť niekoľko pekných maďarských kaprov, avšak aj tento lov nebol pre mňa nakoniec vyhovujúci. Tunajší rybári objavili čaro ďalekých vyvážok, takže ani pomerne veľká vzdialenosť rybára chytajúceho v susedstve vám nezaručí, že budete mať pokojný lov. Navyše lov je tam umožnený aj z ostrovov, čo spolu s hĺbkami atakujúcimi 25-30m na väčšine plochy jazera významne znižuje možnosti lovu. Chcel som sa vrátiť k jednoduchému lovu kaprov na blízko, s cieleným vnadením, pozorovaním vodnej hladiny pri zachovaní šance na pekný úlovok. Podľa možnosti bez silného rybárskeho tlaku, potreby 300m vyvážok, kempingov a búd na brehu. Uvedomil som si, že niečo podobné mám šancu nájsť len pri love z člna na hlavnom toku alebo Hrušovskej zdrži. Obrovská vodná plocha, ťažké podmienky na lov a slabá obsádka rýb s nízkym rybárskym tlakom.

O tomto rybárskom revíri, love z člna, hľadaní vhodných miest a prekonávaní prekážok bude môj posledný článok.

JUDr. Michal Mišík